História a súčasnosť knižníc mesta Bytča.
História vzniku knihy a ich zbierok je úzko spätá aj s dejinami Slovenska. Predovšetkým v období renesancie sa čítanie postupne stalo súčasťou každodenného života. Vynález kníhtlače, ktorý sa vďaka Gutenbergovi stal technickým objavom renesancie, podstatne urýchlil dostupnosť a využívanie kníh. Táto skutočnosť sa výrazne podpísala i na dejinách a vzraste knižníc šľachtických rodov pôsobiacich v Európe, ale aj na Slovensku, resp. v Uhorsku. Vysoký predstavitelia šľachty, – palatíni, vojvodovia a kniežatá sa taktiež podieľali na rozvoji kultúry a vzdelávania. Osobitné miesto a významné postavenie mali predovšetkým knižné zbierky šľachtických rodín Thurzovcov, Révaiovcov, Ilešháziovcov, Pálfyovcov ako aj ďalších rodov. Fondy týchto knižníc obohacovali ich majitelia z celej Európy a to i v zložitých politických či cirkevných dobách. Knižné zbierky sa postupne rozrastali a často menili miesto svojho uloženia. Dnes prinášajú dôkaz nielen o vysokej kultúrnej úrovni ich majiteľov, ale odrátajú aj ich vplyv na vtedajšiu politickú spoločnosť a kultúru.
Thurzovci zohrali dôležitú úlohu v dejinách Uhorska od polovice 15. stor. do polovice 17. stor.. Najväčší význam dosiahol tento rod v postave palatína Juraja Thurzu. Narodil sa 2. septembra 1567 na Lietavskom hrade. Roku 1585 sa usadil na rodinnom panstve v Bytči. Od tohto roku používal Thurzo titul dedičného župana. V roku 1606 bol povýšený do grófskeho stavu. Svoje výsadné spoločenské postavenie si upevnil v roku 1609, keď sa po smrti Štefana Ilešháziho stal uhorským palatínom. Palatín Juraj Thurzo patril vo svojej dobe medzi rozhľadených šľachticov. Sám udržiaval živé styky s významnými vzdelancami doma i v zahraničí. Podporoval šírenie humanistických myšlienok a renesančného umenia. Záujmom o humanistické vzdelanie vytvoril na svojom dvore v Bytči neobyčajné kultúrne centrum. Bytčiansky dvor za Thurzovcov nadobudol kultúrny ale aj politický význam. Čo sa týka knižničných zbierok Thurzovcov, doteraz sú známe údaje zo začiatku 16. stor., ktoré sa vzťahujú na šintavskú , augsburskú, spišskú a bytčiansku knižnicu. Spomedzi Thurzovských dvorských knižníc je však najvýznamnejšia a najznámejšia práve knižnica palatína Juraja Thurzu, ktorá bola uložená v jeho zámku v Bytči. Knižnica obsahovala viac ako 800 zväzkov kníh.
Táto rozsiahla a jedinečná zbierka sa pravdepodobne formovala na pozadí rodinnej knižnice, pretože aj ďalší členovia tohto rodu vlastnili vzácne knižné súbory a boli známi ako podporovatelia literatúry, vzdelania či kultúry doma i v zahraničí. Samotná knižnica bola umiestnená v miestnostiach juhozápadnej rotundy Bytčianskeho zámku, kde mal Thurzo svoje pracovne. V jednej z nich sa dodnes nachádza v stene zabudovaná skriňa, v ktorej boli pravdepodobne uložené najvzácnejšie knihy a spisy. Touto knižnicou sa Juraj Thurzo predstavil ako zberateľ, ktorý knižnú zbierku budoval systematicky podľa svojich záujmov. Ako dôkaz o existencií tejto knižnice sa zachoval autentický katalóg, ktorý pochádzal asi z roku 1610 a jeho autorom je profesor Samuel Hamel. Katalóg obsahuje cca 450 záznamov usporiadaných najskôr abecedne podľa autorov alebo názvov diel a v druhej sérii podľa formátov kníh.
Fond knižnice Juraja Thurzu obsahoval diela významných humanistických autorov a vzdelancov. Boli v nej knihy z odboru histórie, filozofie, práva, medicíny, geografie, matematiky, botaniky ako aj iných vedných odborov. Súčasťou tejto zbierky sa stali i spisy antického charakteru ako je História Rimanov od Appianiho, História Ameriky od Jakuba Le Moyna, niektoré diela Aristotela a Sokrata, viaceré práce Erazma Rotterdamského, Päť zväzkové Základy medicíny od Leonarda Fuchsa, ale aj Homérova Odysea a práce prvých tlačiarní na našom území. Podstatnú časť knižnice tvorila reformačná literatúra luteránskeho charakteru, ktorej vydávanie finančne podporoval aj samotný Thurzo a neskôr i jeho manželka Alžbeta Coborová . Knižnica obsahovala aj jednu z prvých prác o uhorských dejinách z 15. stor., vytvorenú v renesančnom duchu. Dôležitým prameňom pre poznanie udalostí v rodinnom, verejnom i politickom živote Thurzovcov sú kalendáre z roku 1596 – 1616, Uložené v Bytčianskom zámku, dnes v sídle Štátneho oblastného archívu. V týchto kalendároch sa nachádzajú denníkové záznamy palatína a jeho syna Imricha. Základ Thurzovej knižnice tvorili prevažne tlače 16. stor. ako aj rukopisy, vzácne prvotlače a tlače 17. stor.
Bytčiansky zámok v 16. storočí.
Väčšina rodových knižných zbierok sa ako celok nezachovala a roztratila sa po celom území Uhorska. Podobný osud postihol aj rodovú knižnicu palatína Juraja Thurzu. Dedičným konaním bola rozdelená medzi manželku, dcéry a jediného syna Imricha. Renesancia 16. stor. bola celkovo obdobím veľkého rozkvetu knižníc a vzdelávania. Obrovskou mierou sa obohacovali knižnice nielen cirkevné, školské či spomínané šľachtické (resp. rodové), ale predovšetkým omnoho viac kníh zhromažďovali už i súkromní zberatelia, najmä z mestských vrstiev obyvateľstva, čo sa celkom určite týkalo aj Bytče.
Situácia v kultúre a v vzdelanostnom živote sa v Bytči podstatne nezmenila ani s príchodom nového storočia. Najbohatšia knižnica, okrem zámockej, bola sústredená na fare. Boli tam knihy rukopisné, celkovo 16 zväzkov, medzi nimi biblia v národnom jazyku (Biblia Slavica), a okrem toho literárna – teologická, cirkevno-právna, cirkevno-historická a iné v počte okolo 300 kníh. Boli to predovšetkým diela latinské, našli sa však aj exempláre slovenské a maďarské. Roku 1828 mal súkromnú knižnicu farár a to s 39 zväzkami. Na fare opatrovali 8 zväzkov matrík krstených a zomretých z rokov 1661 – 1828. Staršie matriky boli väčšinou zničené už dávnejšie pri požiari. Nachádzali sa tu aj kanonické vizitácie zo začiatku 18. storočia, mnohé z nich sú už dnes stratené.
Aj v 20.stor. mestská knižnica pôsobila v areáli Bytčianskeho zámku. V roku 1957 bol knižničný fond doplňovaný pod vedením vládnucej komunistickej strany. Knižnica slúžila potrebám obyvateľov Bytče a susedných obcí. Propagovala knihy, časopisy, usporadúvala kultúrne besedy a kvízy, literárne večierky a knižné výstavky. Neskôr s rozvojom a výstavbou mesta v roku 1971 bola knižnica presťahovaná do nových moderných priestorov Spoločenského pavilónu, v ktorých pôsobí aj súčasná mestská knižnica. Odvtedy sa knižnica neustále rozvíjala a prispôsobovala svoje služby potrebám regiónu a znalostnej spoločnosti.
Súčasná knižnica mesta Bytča
Mestská knižnica v Bytči je verejná knižnica s mestskou pôsobnosťou. Pôsobí ako kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje neobmedzený prístup občanov k informáciám. Nosičmi informácií tu nie sú len knihy alebo tlač. Dnes sa k nim priraďujú i modernejšie elektronické prostriedky. Naša knižnica je modernou knižnicou s množstvom publikácií, dokumentov miestneho významu a moderným vybavením. Okrem výpožičiek organizuje v priestoroch spoločenskej sály kultúrne a vzdelávacie aktivity. Svoje služby poskytuje školám, politickým organizáciám, klubom, spolkom a úradom. Zriaďovateľom knižnice je mesto Bytča, ktoré ju spravuje prostredníctvom organizačno-správneho oddelenia, riadi, usmerňuje a kontroluje jej činnosť. Knižnica má dve pobočky /Hrabové, Mikšová/. V knižnici sa nachádzajú tieto oddelenia: detské oddelenie, oddelenie náučnej literatúry, internetová miestnosť a čitáreň s 34 miestami na sedenie. PC pripojený na internet v počte 5, sprístupnený pre verejnosť zdarma.
Galéria Mestskej knižnice Bytča
Použitá literatúra
1 Kočiš Jozef, Churý Slávko, Bytča 1378-1978, Martin, Osveta 1978